16. 2. 2023 si pripomíname 115. výročie úmrtia významnej osobnosti - kňaza, národovca a bádateľa - Andreja Kmeťa. V Lovči je na jeho pamiatku pomenovaná ulica.
Narodil sa 19. 11. 1941 vo Bzenici. Jeho prvé pôsobisko bolo v Senohrade, kde založil cirkevnú knižnicu, školskú štepnicu a presadil umenie senohradských čipkáriek vo Viedni. V roku 1868 ho preložili do Krnišova. Tam organizoval porady ovocinárskych, roľníckych, technických či prekladateľských spolkov, založil knižnicu a ovocný sad. V roku 1878 bol menovaný kňazom v obci Prenčov. Tu ho očarilo neďaleké Sitno, ktorému venoval svoje vrcholné dielo Veleba Sitna. Kmeť písal listy, príspevky do rôznych periodík, snažil sa o vedecké mapovanie rôznych ľudských činností, tvoril herbár a etymologizoval a lúštil slovenské názvy.
Jeho herbár obsahoval 72 000 rastlín. Komunikoval so 70-timi bádateľmi z celého sveta, korešpondencia obsahuje 11 000 listov. Vďaka jeho dlhodobému úsiliu bola v roku 1895 založená Muzeálna Slovenská Spoločnosť ktorej predsedal. Kolekcia zbierok archeológie, geológie, numizmatiky, ľudového umenia, živej a neživej prírody patria k najcennejším fondom Slovenského národného múzea. Celý život bojoval proti maďarizácii a podporoval výuku slovenčiny.
Raz sa vybral do Vysokých Tatier za účelom botanizovania. Jeho príchod bol dopredu známy a tak sa z jeho oddychovej cesty stala cesta triumfálna, lemovaná nadšenými študentmi a národovcami. Andrej Kmeť umrel 16. februára 1908 a bol pochovaný na Martinskom národnom cintoríne.
Publikačná činnosť
Veleba Sitna – monografia štiavnických vrchov Hospodár na Slovensku – publikácia o hospodárení Spodnia čeľusť človečia s dvoma zámkami a čeľuste človečie so zámkami – pojednáva o archeologických objavoch Dalšie výskumy z obvodu Sitna – o archeologickom bádaní na mieste zrúcanín Sitnianskeho hradu Popolnicové polia z dalšieho okolia Sitna – archeologické poznatky