História

Historické centrum obce, ulicu Hronská a Geromettova charakterizuje veľký rozostup domov a široké verejné priestranstvo, ktoré dávajú obci moderný vzhľad. Za toto usporiadanie vďačí obec dvom ženám, ktoré následne po sebe nešťastnou náhodou spôsobili v rokoch 1838 a 1839 zničujúce požiare, kedy vtedajšia obec úplne vyhorela. Novým usporiadaním domov sa malo zamedziť ďalšiemu šíreniu ohňa zo slamených striech. Cez obec preteká Lovčický potok, ktorý je v dĺžkach 400 a 100 metrov prekrytý betónovou klenbou, vybudovanou v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Cestujúci prechádzajúci obcou si preto ani nevšimne, že prechádza ponad potok. Na najväčšom úseku klenby je vybudovaný Park SNP. Zaujímavosťou je fontána, ktorá je napájaná samospádom vodou zo vzdialenej vodnej nádrže. V katastrálnom území obce sa nachádzajú dve vodné nádrže s názvami “Lovča“ a „Zákruty“. Dominantou obce je kostol Sv. Filipa a Jakuba, vybudovaný v roku 1901. V obci tiež zaujme športový areál.

Prvá písomná zmienka o obci Lovča je doložená z roku 1283, kedy sa nazývala Loucha. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1773 je písomne doložený názov Welka Lovcza, z roku 1808 Welká Lowča, 1860 Gross Lovcsa, z roku 1920 Lovča. Po maďarsky sa obec nazývala Nagylócsa.

V roku 1283 obec patrila arcibiskupskému majetku v Šúšolí spomínanému už v roku 1209, od roku 1776 patrila banskobystrickému biskupstvu. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

V roku 1536 obec mala 29 port, v roku 1720 52 daňovníkov, v roku 1828 86 domov a 546 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom a pltníctvom, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec. V roku 1930 došlo k parcelácii biskupských pozemkov. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prešlo do Štátneho majetku Žiar nad Hronom. Neskôr väčšina obyvateľov pracovala v priemysle v Žiari nad Hronom.

Lovčianska hymna : Povedzte nám pravdu

1/ Povedzte nám pravdu lovčianski pltiari, ako ste dostali prezývku kutliari.
Boli sme my boli, dobrí obchodníci, chýrnejších nebolo v tekovskej stolici.

2/ A tak nás vo svete kupliarmi volali, lebo sme z kupčenia veľký peniaz mali.
To nám závideli Križani, Viešťani, Trnavci, Ždančani - aj Opatovčani.

3/ Tí nám jednu hlásku v názve premenili, aby sa za svoju prezývku pomstili.
My sme ich za dávna prezvali ťaviarmi, lebo oni boli v Tepliach taviarmi.

4/ Dolu Hronom idú vybraní pltiari. Všetci sa čudujú, veď sú to kutliari.
Tak sme my dostali názov celkom iný, najlepší pltiari z tej peknej dediny.

 

Historická ortofotomapa 1950/2010

Historická mapa - Veľká Lovča, rok 1860

História výstavby obce 1860 - 1960

Výpisy z kroniky kňazov lovčianskej farnosti - Historia domus

História Telovýchovnej jednoty Lovča

História Dobrovoľného hasičškého zboru Lovča

Sľuby Lovčanov prijaté po požiaroch v rokoch 1838 a 1839

 

Významné osobnosti

Ján Miloslav Gerometta

Ondrej Hrmo

Ján Švehlík

 

Príroda

Obec Lovča leží uprostred Žiarskej kotliny prevažne na pravostrannej nive rieky Hron. Odlesnený pahorkatinný chotár so zvyškami staroštvrtohorných terás toku tvoria treťohorné štrky, piesky a pieskovce. Má nivné a hnedé lesné pôdy. Nadmorská výška obce v jej strede je 243 m, v jej chotári 231-335 m.

Oficiálna internetová stránka obce Lovča

Obecný úrad Lovča, Geromettova 95, 96621 Lovča, IČO: 00320820, DIČ: 2020529709, VÚB 5928422/0200